Hejného metóda vyučovania

Hejného metóda je vyvíjaná od 40. rokov 20. storočia, kedy Vít Hejný začal skúmať, prečo deti, ktoré bez problémov riešia úlohy z učebníc, zlyhávajú pri riešení neštandardných úloh. Pritom by k ich riešeniu nemali potrebovať žiadne zvláštne vedomosti. Po desiatkach rokoch skúmania a overovania poznatkov vyvinul so svojím synom Milanom metódu, ktorá namiesto formálnych znalostí vzorcov je zameraná na budovanie mentálnych schém. Metóda sa opiera o prepracované didaktické prostredia a úlohu učiteľa – sprievodcu a moderátora diskusií detí nad riešením úloh. V metóde sú výchovné ciele dôležitejšie ako ciele poznatkové, pretože autori sú presvedčení, že kvalita spoločnosti je viac určená úrovňou mravnou ako úrovňou znalostnou.

 

 

      Vít Hejný: „HLEĎ, ABY TVOJE SNAHA NAUČIT ŽÁKY MATEMATICE                          NEPŘEVÝŠILA TVOJI SNAHU VYCHOVAT SLUŠNÉ LIDI.“

 

 

 

 

 Milí rodiče,

 slova motta mi řekl otec v době, kdy jsem se rozhodl učit matematiku v jedné třídě           na  základní škole. Představu slušného člověka charakterizoval dvojici podmínek:

    • je činorodý, sebevědomý, odpovědný a spokojený;

    • je užitečný pro svoje okolí i pro společnost.

 

K týmto dvom cieľom smeruje vyučovanie Hejného metódou. K tomu, aby bol človek schopný niečo spoločnosti ponúknuť, musí vedieť niečo, čo spoločnosť potrebuje.

Výuka matematiky k tomu môže prispieť predovšetkým tým, že vyzbrojí budúceho občana schopnosťou kriticky myslieť, analyzovať rôzne problémové situácie a hľadať nové riešenia či už samostatne alebo v tíme.

Konkrétne znalosti ako je malá násobilka alebo riešenie kvadratickej rovnice už dnes zvládne každá lepšia kalkulačka. O desať či dvadsať rokov už konkrétne znalosti nikoho nebudú zaujímať. Na trhu práce budú nepredajné. Ale ľudí schopných tvorivo riešiť problémy je už dnes nedostatok a tieto schopnosti budú vždy na trhu práce žiadané.