• Šikanovanie

          •                                                                     ŠIKANOVANIE

          • školský rok 2024/ 2025

             

            Prioritnou oblasťou podpory sú projekty zamerané na formovanie vzťahu k zdravému životnému štýlu, ochranu telesného a duševného zdravia, odstraňovanie zdraviu škodlivých vplyvov a prevenciu rizikového správania (násilie, šikanovanie, záškoláctvo, agresivita, delikvencia, kriminalita, drogové závislostí, zneužívanie, prejavy extrémizmu, terorizmu, HIV/AIDS, obchodovanie s ľuďmi), na podporu zdravého životného štýlu, zlepšenie psychosociálnej klímy a podporu duševného zdravia.

            Prieskumy ukazujú, že:

            agresivita a šikanovanie žiakov má stúpajúcu tendenciu, zvýšila sa agresia detí- verbálna aj fyzická (osočovanie, vulgarizmy, posmech, zastrašovanie, bitky, fyzické ubližovanie a podobne).  

             

            ŠIKANOVANIE je:

            • úmysel ublížiť fyzicky alebo psychicky,
            • agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
            • opakované útoky,
            • nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou,
            • slovné ponižovanie, nadávanie, výsmech, hrubé žartovanie, vydieranie, obmedzovanie slobody, pohŕdanie, poškodzovanie osobných vecí, telesné napadnutie,
            • právne postihnuteľné.

             

            Šikanovanie môžeme odhaliť podľa určitých znakov, ktoré sú priame alebo nepriame.

            Priame znaky šikanovania:

            • posmech a ponižovanie- nadávky, hanlivé prezývky, hrubé žarty,
            • povýšenecké príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí,
            • bitky, v ktorých je jeden z účastníkov viditeľne slabší.

             

            Nepriame znaky šikanovania:

            • dieťa má odreniny, modriny, škrabance, rezné rany,
            • je osamotené,
            • pôsobí smutne až depresívne,
            • je neisté až vystrašené, nesústredené,
            • má poškodené, znečistené, rozhádzané veci,
            • zhorší sa jeho prospech, niekedy náhle.

             

            Stupne šikanovania:

            1. stupeň:

            • šikanovanie sa začína „nevinným“ odstavovaním obete z nejakej činnosti, ktoré sa prejavuje prevažne psychickými formami násilia – ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigovaním, braním desiaty alebo iných vecí.

            2. stupeň:

            • postupne sa začína objavovať a stupňovať fyzická agresia – občasné alebo opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.

            3. stupeň:

            • v triede sa vytvorí jadro – k hlavnému agresorovi sa pridávajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch alebo troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome- s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.

            4. stupeň:

            • k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok triedy začína obeť z rôznych dôvodov ignorovať a úplne vylučovať zo svojej spoločnosti, dokonca sa aj zúčastňovať na šikanovaní. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako normálne správanie (nepísaný zákon ), začína sa šíriť po celej škole a nadobúdať každodenný charakter.

            5. stupeň:

            • všetci rešpektujú normy „šikanovania“, agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole „malej epidémie“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie, pomoc odborníkov a navyše negatívne ovplyvní aj povesť školy.

             

            Postup pri riešení šikanovania:

            1. Zaistiť ochranu obetiam.
            2. Individuálny rozhovor s obeťou, môžu povedať, napísať, nakresliť, čo sa stalo.
            3. Individuálny rozhovor s agresorom, nech napíše, čo sa stalo.
            4. Prediskutovať s útočníkom čo sa stalo, ako porušil pravidlá správania.
            5. Nájsť vhodných svedkov /nikdy nekonfrontovať obeť a agresora!!!/.
            6. Kontaktovať rodičov, rozhovor osamote s rodičom obete a rodičom útočníka.
            7. Viesť o šikanovaní záznam s popisom mien, prostredia, času, spôsob, častosť, príčina, závery, postihy. Neuznávať falošné výhovorky o nehode, zo srandy, bola to iba hra a pod.
            8. Ak bolo dieťa zranené, vyfotografovať zranenia.
            9. Kontaktovať CPPPaP, príp. políciu, ÚPSVaR Detva.
            10. Naučiť dieťa obranné stratégie.
            11. Využiť anonymný dotazník.  

             

            Efektívna prevencia násilia a šikanovania

            Vo všeobecnosti, za efektívny je považovaný, akýkoľvek program keď dosiahne svoje ciele a úlohy s najnižšou investíciou času, ľudí a zdrojov. Jedným z dôležitých logických faktorov pri efektívnej prevencii násilia a šikanovania je samotná efektívnosť školy.

             

            Činnosti koordinátora prevencie:

            • iniciuje preventívne aktivity a koordináciu prevencie,
            • plní úlohy poradenstva v oblasti prevencie,
            • analyzuje a monitoruje situáciu na škole v oblasti výskytu sociálno- patologických javov,
            • všíma si žiakov z prostredia ohrozeného sociálnou patológiou,
            • poskytuje informácie a konzultácie žiakom, rodičom a zamestnancom školy,
            • spolupracuje s výchovným poradcom a školským psychológom.

             

            Hlavné metódy a formy práce:

            • rozhovory, besedy, ankety, dotazník,
            • vhodné využitie tém proti šikanovaniu vo všetkých vyučovacích predmetoch, 
            • práca s internetom a počítačovými programami, návšteva www stránok s tematikou šikanovania,
            • organizovanie zábavno-náučných a športových popoludní, súťaže medzi triedami,
            • akcie organizované školou,
            • prosociálna činnosť,
            • monitorovanie správania žiakov,
            • rozhovory s rodičmi,
            • konzultácie s vedením školy,
            • poskytovať poradenstvo rodičom, žiakom a učiteľom.

             

            Pomocné linky a kontaktné osoby:

            Detská linka záchrany 0800 121 212, pondelok až piatok od 14. do 20. hodiny (sídlo v Nitre, volať môžu ale deti z celého Slovenska),

            Linka detskej istoty Linka detskej istoty UNICEF Bratislava – 0800 – 112 112

            IPčko je internetová linka dôvery pre mladých ľudí.
            Poskytuje pomoc pre každého, kto sa cíti zmätený, slabý, nešťastný, sklamaný alebo sám. Psychologická pomoc sa poskytuje nonstop, bezplatne a anonymne prostredníctvom chatu a emailu.

             

            Národná linka na pomoc deťom v ohrození je jednou z aktivít Národného projektu Podpora ochrany detí pred násilím, ktorý je implementovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Jej účelom je deťom ohrozeným násilím poskytnúť krízovú intervenciu, poradenstvo a prevenciu online dištančnou formou. Odborným garantom projektu  je Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch.

            Deti sa stretávajú s rôznymi podobami násilia, ponižovaním, fyzickým alebo psychickým násilím kyberšikanou, sexuálnym násilím.  Ochrániť ich dokáže len rýchly a účinný zásah.

            Takúto pomoc deťom ponúka Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K, ktorá funguje na štyroch základných pravidlách: súkromie, dôvera, riešenie a zodpovednosť. Vyškolení odborníci vedia poskytnúť deťom pomoc, poradenstvo alebo podporu. Spojiť sa s nimi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu.

             

            Vedenie školy

            Koordinátor prevencie - Mgr. Tatiana Šufliarská

            Výchovný poradca- Ing. Alena Porubská

            Školský psychológ - Mgr. Martina Kmeťová

            Triedni učitelia

             

             

            Vypracovala:

            koordinátor prevencie

            Mgr. Tatiana Šufliarská

            v Detve 02.09.2024